Ranná história obce 

Prvú písomnú zmienku o obci Ďurďošík poznáme z roku 1330. Podľa nej vieme, že Ďurďošík predtým patril komesovi Budunovi (Bodun) z rodu Aba spolu s Ďurkovom, Chabžanmi a Janovíkom. Pre nevernosť kráľovi však o ne prišiel a na základe kráľovskej donácie ich už držal Imrich, syn Pavla, vnuk Kompolta z rodu Aba. V roku 1330 však musel spomínaný Imrich vydať z týchto odobraných majetkov na dievčenskú štvrť. 

Korene Ďurďošíka sú vašk oveľa staršie, než je rok na prvej písomnej zmienke. Našlo sa tu aj staré slovanské sídlisko. V roku 1332 protestoval Michal, syn Buduna, v mene svojom i svojich bratov proti zaujatiu ich majetkov bánom Mikčom a Imrichom, synom Pavla. Medzi spomínanými majetkami sa nachádza aj Ďurďošík.
Ďalšiu písomnú zmienku o Ďurďošíku poznáme z roku 1337, kde sa spomína pri opise hraníc majetkov kláštora v Krásnej nad Hornádom, a to ako dedina, ktorá susedí s Košickými Olšanmi. 

Podľa zápisu z roku 1351 na kongregácii Abaujskej a Šarišskej stolice predniesol Ján, syn Donča z Ďurkova a vnuk Buduna, v mene svojom a ostatných žalobcov, že ich dedičné majetky boli odcudzené a držia ich synovia Imricha, vnuci Pavla. Medzi týmito majetkami sa spomína aj Ďurďošík. Táto listina konštatuje, že Jánovmu starému otcvi Budunovi boli tieto majetky odňaté pre nevernosť v čase pred bitkou v Rozhanovciach. Vtedy bol Ladislav, syn Pavla a vnuk Kompolta v Ďurkove zabitý synmi Buduna. 

K ďalšej zmene vlastníka dochádza v roku 1369. Vtedy sa delili bratia Ján s Imrichom, synovia Imricha o Ďurkov, ktorý rozdelili na dve polovice. Vtedy došlo asi aj k zmene majiteľa Ďurďošíka. V roku 1378 Ján, syn Ladislava, vnuk Lukáša z Ďuďošíka predal Ďurďošík za 200 budínskych mariek Gregorovi, synovi Jána, vnukovi Buduna.

V roku 1390 Ján, syn Ladislava, syna Lukáša zvaného Nemeth daroval Ďurďošík kostolu sv. Mikuláša z Myšle. Teda nie je jasné, či v roku 1369 dedinu naozaj odpredal Gregorovi, alebo s obchod nakoniec nekonal. To viedlo v roku 1391 k sporu, pretože podľa sudcu bol Ďurďošík v roku 1378 prisúdený Šimonovi a Anne, deťom spomínaného Gregora. Súd bol asi úspešný pre potomkov Gregora, pretože v roku 1435 dedina nepatrila myšlianskemu prepošstvu. V roku 1553 patrila obec zemanom a boli tam 4 porty, čiže to bola malá dedina, žilo tam asi 12 až 20 ľudí.V roku 1565 tam žilo jedenásť poddaných. V roku 1598 tam stálo 7 domov.

Na začiatku 18. storočia bol Ďurďošík úple vyľudnený. Ešte aj v roku 1720 tam nikto nežil a v roku 1746 tam stáli len dva domy s pánom Zombori. V roku 1773 to bola už opäť dedina, kde sa rozprávalo prevažne po slovensky. V roku 1851 tu žilo 247 obyvateľov. 

Genéza názvu: 

• 1330 - Gyrgy
• 1332 - Gurgy
• 1337/1437/1558 - Georgy
• 1351/1414 - Gergy, Gyrgy
• 1378/1391 - Gergy
• 1390 - Gewrgy
• 1440 - Gergy
• 1410 - Gywrgy
• 1484 - Gyewrgy
• 1553 - Gyewrghy
• 1565 - Georgy
• 1773 - slovensky: Gyurgyusik, maďarsky: Györgyi
• 1808 - rusínsky: Djorďossik, maďarsky: Györgyi
• 1829 - Gyögye, slavistka: Djurdjessik
• 1903 - slovensky: Ďurďošík
• 1906 - slovensky: Ďorďošík 

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.